Nie ”Bruselskí byrokrati”, ale Taraba stratil kontakt s realitou
Zámerom nepodporiť čiastkový klimatický cieľ EÚ do roku 2040 sa Taraba vydal na ideologický boj proti “zlému” Bruselu, ktorým chce zakryť svoju neschopnosť riešiť dôsledky klimatickej krízy na Slovensku. Čoraz viac občanov Slovenska bude doplácať na katastrofálne suchá, extrémne teploty či prívalové povodne, a to aj svojimi životmi. Takéto rozhodnutie naviac nemôže prijať Taraba sám, ale právomoc má jedine parlament.
Klimatický cieľ na rok 2040 predstavený Európskou komisiou vyplýva zo záväzku Slovenska dosiahnuť v roku 2050 klimatickú neutralitu. K tomu sa na pôde EÚ zaviazala vláda SR v roku 2019, ktorej súčasťou bola aj SNS, za ktorú je Taraba ministrom. „Taraba avizované rozhodnutie nepodporiť čiastkový cieľ nemôže prijať sám. Keďže sa jedná o návrh legislatívy EÚ, pozície SR k nej neschvaľuje minister, ale výlučne národná rada prostredníctvom eurovýboru alebo pléna, čo Tarabovi zjavne nedošlo. Návrh pozície nemôže vychádzať z Tarabovho statusu na Facebooku, ale musí byť predmetom pripomienkového konania vrátane podkladových analýz. V nich je potrebné zohľadniť aj miliardové náklady spojené s neriešením klimatickej krízy a jej dopadov na občanov Slovenska. Katastrofálne suchá, extrémne teploty či prívalové povodne budú čoraz viac ohrozovať životy našich občanov vrátane potravinovej bezpečnosti. Taraba vie len okydávať Brusel, ale žiaden plán pre Slovensko predstaviť nie je schopný,” kritizuje Michal Kiča, enviroexpert Demokratov.
Správnou reakciou Slovenska pritom nemusí byť nekritické prijatie novej legislatívy. Vláda by mala v dialógu so zástupcami priemyslu, expertov a mimovládnych organizácií návrh vyhodnotiť a pripraviť k nemu vecné pripomienky a podrobné analýzy. „V mnohých sektoroch pre nás nemusí byť nijako problematický, napríklad náš energetický mix je v porovnaní s okolitými štátmi výborný. V iných oblastiach môžeme presadzovať vlastné riešenia a hľadať pre ne spojencov na európskej pôde. Slovenský priemysel by vďaka tomu mohol získať ďalšie miliardy na svoju modernizáciu. To by však vyžadovalo technokratický prístup, namiesto ktorého ale Taraba rieši ideologické výplody na sociálnej sieti. Tie však v EÚ nikoho nezaujímajú. Taraba dostáva Slovensko na okraj rokovacieho stola, kam patria extrémisti. Nikto ich neberie vážne, pretože nemajú žiadne riešenia,” vysvetľuje Kiča.
„Taraba len opäť dokázal, že nie bruselskí byrokrati, ale on je odtrhnutý od reality životov miliónov Slovákov, ktorí čelia už dnes vážnym dôsledkom klimatickej krízy. Na jeho neschopnosť doplatia nielen ľudia v regiónoch, ale v konečnom dôsledku aj slovenský priemysel,” uzavrel Michal Kiča.
