Tarabov brutálny výrub sa týka aj chránených území a pomôže len štiepkarskemu biznisu
Taraba sa oháňa, že jeho expresná novela zákona o ochrane prírody a krajiny pomôže potravinovej sebestačnosti a ochrane pred medveďmi. Táto argumentácia je však čistým výsmechom občanom. Faktom je, že zákon umožňuje prakticky nekontrolovateľné rúbanie drevín aj v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach a areáloch na celom Slovensku. Ak na tomto niekto získa, nebudú to poľnohospodári, ani ľudia, ale len štiepkarsky biznis.
Slovenské stromy a dreviny z chránených oblastí sa tak budú vo veľkom rúbať a spaľovať, a to absolútne bez kontroly. Môže si Taraba vymýšľať dôvody a ospravedlňovať tento biomasaker skrývajúcimi sa medveďmi alebo pomocou vinárom, návrh zákona pôjde opačným smerom ako tvrdí. Pozornosti totiž úplne uniká, že Taraba navrhuje vyňať mimo zákonnú ochranu aj dreviny v chránených územiach s 2. a 3. stupňom ochrany.
Mnohé z cenných drevín a biotopov v chránených územiach nie sú formálne lesnými pozemkami, ale jednoznačne by mali ostať chránené. Taraba však chce umožniť štiepkovať stromy a dreviny v biotopoch európskeho významu, od vegetácie typickej pre krasové planiny, napr. Slovenský kras, divorastúce stromy na pasienkoch, cez brehové porasty a lužné lesy v Dunajských luhoch až po dubové háje typické pre krajinu Záhoria. Tarabovým zákonom je priamo ohrozených minimálne 300 000 hektárov drevín a porastov v chránených územiach a aj mimo nich s hodnotou v rádovo v stámiliónoch eur.
O pár týždňov sa môže toto všetko začať rúbať a štiepkovať: „Ak Tarabovi ozaj ide o potravinovú sebestačnosť, tak nech vráti do zo zákona ochranu drevín v chránených územiach s 2. a 3. stupňom ochrany. Je absurdné, ako sa snaží celú situáciu otočiť na dobrý zámer. Ak by mu išlo o niečo iné, ako biznis s drevom, tak by nikdy takýto zákon v expresnom konaní nepredložil, alebo aspoň zachoval ochranu pre chránené biotopy,” hovorí Michal Kiča.
Nehovoriac o tom, že tento zákon porušuje európsku smernicu. Taraba sa zastrešuje tvrdeniami, že výrub pomôže potravinovej sebestačnosti, ale s tou výrub drevín má len minimálne súvislosti. Vyplatenie agrodotácií našim poľnohospodárom by bolo oveľa efektívnejšie opatrenie. Mimovládne organizácie, ktoré pastvu podporujú, chce zničiť. Eurofondové výzvy, ktoré by pomohli biodiverzite a zapájali poľnohospodárov, nevyhlásil. Medvede a „spriehľadnenie” krajiny mu slúžia ako smiešne výhovorky pre obídenie diskusie a okamžité rúbanie.
Jediný, kto na tomto celom získa, sú štiepkarske spoločnosti: „Tie sa môžu vrhnúť na biomasu za stovky miliónov eur. A nie, neskončia ako ekologické palivo, ako sa mýli Taraba. V obrovských množstvách sa vyvezú do zahraničia a ešte na tom zarobia aj priekupníci,” dopĺňa Juraj Šeliga, podpredseda strany Demokrati.
„Taraba by mal miesto stretávania sa s priemyslom konečne navštíviť aj nejakú chránenú oblasť. Zatiaľ žiadnym svojim rozhodnutím neprispel k ochrane prírody. Odmieta diskusie s ľuďmi, ktorí mu sú schopní oponovať a jediné čo šíri sú klamstvá. Dôkazom, že je mentálne nastavený na likvidáciu slovenskej prírody je aj jeho nulový záujem aspoň nazrieť do našich najcennejších oblastí, nenavštívil žiadnu,” vyzýva Tarabu Michal Kiča.
„Taraba, Kuffovci či Huliak nerobia prácu pre ochranu prírody, ale hanbu. Hanbia sa za nich ochranári, lesníci a aj poľovníci. Zatiaľ v ničom nedali na stôl žiadne adekvátne riešenia, ale len rýchlokvasené nápady, ako pomôcť sebe a svojim známym, a to všetko pod šírením hoaxov a urážok voči odborníkom a médiám”, uzatvára predseda strany Demokrati, Jaroslav Naď.
