Pre sporné zákazky na ťažbu na Muránskej planine sa obraciame na Úrad pre verejné obstarávanie
Správa Národného parku Muránska planina uzavrela v posledných týždňoch zmluvy na ťažbu dreva a na pestovné práce za viac ako 3,3 mil. eur. Viaceré z nich vzbudzujú pochybnosti z hľadiska dodržania zákona o verejnom obstarávaní. V jednej z nich bol dokonca ako úspešný vyhodnotený uchádzač, ktorý predložil až šiestu ponuku v poradí, pri inej zákazke sa ohradila dokonca aj členka výberovej komisie. Pochybnosti vzbudzuje aj nový cenník na predaj dreva, ktorý môže byť pre národný park nevýhodný. Pre sporné zmluvy sa obraciame s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie.
Zákazku na zalesňovacie práce na časti Muránskej planiny získala spoločnosť A. Rybárik s.r.o. z Oravy s ponukou viac ako 765 tisíc eur, a to napriek tomu, že skončila v poradí až šiesta a jej ponuka nebola najlacnejšia. „Ďalších päť uchádzačov predložilo lacnejšie ponuky (najnižšia v sume 386 tisíc eur), napriek tomu boli z verejného obstarávania vylúčení, pretože podľa komisie správy národného parku boli vyhodnotené ako mimoriadne nízke, napríklad o 29 % nižšie ako predpokladaná hodnota zákazky. Vylučovanie uchádzačov má byť však len výnimočné a vždy dobre odôvodnené. Správa národného parku ale postupovala pri zdôvodnení vylúčenia lacnejších ponúk vágne, v dôsledku čoho sa len pri tejto jednej zákazke vybral uchádzač s ponukou o skoro 379 tisíc eur drahšou ako bola najlacnejšia,” uvádza Michal Kiča, člen predsedníctva strany a environmentálny expert.
Pri ďalších zákazkách, tentokrát na ťažbu dreva, zase uspel uchádzač Ter-WOOD, s.r.o., opäť z Oravy, s ponukami viac ako 936 tisíc eur a viac ako 549 tisíc eur. “Uspel napriek tomu, že samotná členka komisie na posudzovanie ponúk vzniesla výhradu, že ním ponúknutá cena za najfrekventovanejšie typy ťažby, ktorú má vykonávať, je vyššia ako priemer pri celej zákazke. Inak povedané, uchádzač síce ponúkol najnižšiu priemernú cenu za všetky typy ťažieb spolu, ale pri tej, ktorá je nosná a bude najfrekventovanejšia, je jeho cena vyššia. Uvedené mohlo mať vplyv na výsledky verejného obstarávania. Paradoxne, tieto ponuky uspeli napriek tomu, že ich komisia skúmala ako mimoriadne nízke oproti predpokladanej hodnote zákazky o približne 29 %. Avšak, na rozdiel od zákazky na výsadbu lesa, kde bol rozdiel pri viacerých uchádzačoch podobný, tieto ponuky uspela,” vysvetľuje Michal Kiča.
Otázniky nad hospodárnosťou vyvoláva aj nový cenník predaja dreva, ktorý správa národného parku vydala 1. novembra. V ňom pribudla aj nová položka, tzv. banské výrezy s dĺžkou do 2,5 m, ktorá sa má predávať za 37 eur/m3. Identická smreková guľatina, len v dĺžke 5 m, sa pritom môže predávať za 60, resp. 80 eur/m3 v závislosti od jeho kvality. “Stačí, že 5 m dlhý kmeň sa prepíli na polovicu a cena za tú istú masu dreva je razom o polovicu nižšia. Môže sa tak naviac udiať situácia, že správa národného parku bude ťažiť niektoré sortimenty dreva s nákladmi v lanovkových terénoch za 61 eur a následne ich predávať za 37 eur/m3, čo je ekonomický nonsens. Kto na tom teda bude zarábať?” pýta sa Michal Kiča.
Všetko sa to deje v situácii, kedy správu národného parku riadi Jozef Sisák. Nadácia Zastavme korupciu v minulosti zistila, že počas jeho pôsobenia v štátnych lesoch došlo v expedičnom sklade v Michalovciach k úmyselnej zámene odvezených sortimentov cennejšej dreviny dub za fiktívne lacnejší smrekovec. Potvrdila to aj kontrola generálneho riaditeľstva, aj keď následné trestné oznámenie bolo odmietnuté. Osoba Jozefa Sisáka v čele národného parku je tak ďalším dôvodom na vysokú obozretnosť.
Čerešničkou na torte je aj de facto blokovanie odstránenia kalamity zo strany vedenia ministerstva životného prostredia. “V priebehu roka 2024 dostali zo správy národného parku niekoľko žiadostí o oboznámenie sa s podkladmi na verejné obstarávanie ťažobnej činnosti pre lykožrútovú kalamitu, bez ktorých sa nemohlo konať. Vedenie ministerstva ich neschválilo a mohlo tým prispieť k zvyšovaniu rozsahu kalamity a objemu následnej ťažby. Tieto zistenia potvrdilo aj zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota z novembra 2024, ktorým sa správe národného parku uložila pokuta 20.000 eur pre porušenie zákona o lesoch. Ak by niekto chcel umelo zvyšovať rozsah kalamity a následnej ťažby dreva, nekonal by inak,” dopĺňa Michal Kiča.
“Pre pochybnosti o verejných obstarávaniach sa obraciame s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie. Tieto škandalózne zákazky sú pravou tvárou Tarabu a Kuffu. Vedeli sme, že prírodu vnímajú len ako zdroj možného zbohatnutia pre úzku skupinu ľudí a naše zistenia to len potvrdzujú. Lykožrútová kalamita je len zámienkou,” uzavrel Michal Kiča.
