Novela trestného zákona pomohla ničiteľom prírody
Demokrati od začiatku upozorňovali na dopady „promafiánskej” novely trestného zákona aj na zníženie ochrany životného prostredia. Zákon pomohol nielen páchateľom korupcie alebo ekonomickej trestnej činnosti, ale cez zvýšenie hranice škody aj páchateľom trestných činov proti životnému prostrediu. Skutky, ktoré boli spáchané pred účinnosťou trestného zákona, sa musia posudzovať už v znení koaličnej novely, teda pre páchateľa priaznivejšie. Podľa našich analýz kvôli nej súdy a prokuratúra de facto zastavila trestné stíhanie od júna 2024 doteraz spolu proti 37 fyzickým a právnickým osobám. Páchatelia tak „benefitovali” zo zmeny trestného zákona podobne ako Počiatek, Výboh či Žiga pri mediálne známych kauzách. Konkrétnym príkladom je aj znečistenie rieky Slatina z júna 2023.
„Od augusta 2024 prokurátori zastavili, resp. postúpili trestné stíhania na prejednanie priestupku alebo správneho deliktu voči 29 páchateľom trestných činov proti životnému prostrediu. Súdy obdobne postupovali v prípade 8 obžalovaných. Spolu sa jedná o 37 fyzických a právnických osôb. Postupovali tak nielen pre zmenu hranice škody, ale niekedy aj v kombinácii s premlčaním trestného stíhania alebo Tarabovej novely zákona o ochrane prírody „lex výruby”, ktorá zase menila podmienky pre výruby drevín,” uvádza Michal Kiča, enviroexpert strany. Kiča ďalej vysvetľuje, že najčastejšie sa jednalo o nelegálne výruby (23 páchateľov), nelegálne umiestnenie odpadov (12 páchateľov) či porušovanie ochrany biotopov (2 páchatelia). Vyplýva to z verejne dostupných registrov právoplatných rozhodnutí prokuratúry a súdnych rozhodnutí, z ktorých analýza vychádza.
Pritom sa jedná len o špičku ľadovca. Obdobne totiž musia postupovať aj policajní vyšetrovatelia pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, kedy sa vedie trestné stíhanie „vo veci.” Týchto prípadov bude omnoho viacej, avšak tieto rozhodnutia nie sú verejne dostupné, preto si ich vyžiadame cez infožiadosť.
Príklad, o ktorom máme informácie, je znečisťovanie rieky Slatina, dôsledkom, ktorého bol masívny úhyn rýb v rieke v júni 2023. Otrávená voda zabíjala ryby postupne od Zvolenskej Slatiny až po Môťovskú priehradu vo Zvolene, najmä podustvy či pleskáče. Prvé podozrenia pri vyšetrovaní mimoriadneho zhoršenia vôd hovorili o otrave amoniakom. Podľa ochranárov na mieste, mnoho rýb, ktoré videli, ešte žilo, umierali pomaly. Vyskakovali z vody na breh. V rieke videli plávať stovky mŕtvych tiel rýb. Environmentálna škoda bola určená na 6 029 eur.
„Podľa uznesenia policajného vyšetrovateľa z februára 2025, ktoré sa ku mne dostalo, bude musieť byť vyšetrovanie trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia de facto zastavené – postúpené na priestupkové konanie. Dôvodom je rovnako novela trestného zákona. Páchateľ mal tentokrát veľké šťastie, pretože len tesne minul hranicu škody 7 000 eur, kedy by sa trestné stíhanie viedlo aj naďalej. Z hrozby trestu odňatia slobody je však teraz maximálne pokuta,” vysvetľuje ďalej Michal Kiča.
Kým štát systematicky oslabil ochranu životného prostredia, o to viac musia byť a sú aktívni obyvatelia. Rieka Slatina je pod drobnohľadom dobre organizovanej „občianskej hliadky”, ktorej žiadne znečistenie už neujde. „Čo však ostatné rieky, stromy a chránené živočíchy či prírodné bohatstvo, ktoré nemajú šťastie na aktívnych občanov, čo ich denno-denne strážia? Ostáva to na inšpekcii životného prostredia a zamestnancoch okresných úradov, ktoré majú na jednej strane viac práce ale menej ľudí. Zároveň je kvôli Huliakovej novele paralyzovaná dobrovoľná stráž prírody a tiež sa znižovali spoločenské hodnoty niektorých chránených druhov. Novelou trestných zákonov sa zároveň „vyblokovali” špecializovaní policajti zameraní na environmentálnu kriminalitu. Tento kokteil je doslova pozvánkou na ničenie prírody,” kritizuje dopady trestnej novely Michal Kiča.
Aj tieto smutné čísla ukazujú, aké extrémne škodlivé dopady, v tomto prípade na životné prostredie, má pôsobenie tejto vládnej koalície.
