Je ohrozená činnosť Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra?

Na základe kritického vystúpenia Vedeckej rady Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) proti pripravovaným organizačným zmenám vyjadrujeme obavy o ďalšie fungovanie tejto inštitúcie, ktorá je súčasťou kritickej infraštruktúry Slovenska. Samotní členovia Vedeckej rady upozorňujú ministra Tarabu, že takéto zásahy môžu viesť k veľkému oslabeniu schopnosti komplexne riešiť úlohy geologickej služby na našom území. Žiadame ministra Tarabu, aby okamžite rokoval s Vedeckou radou a situáciu akútne riešil. 

„Tomáš Taraba nemôže, podobne ako tomu bolo pri Slovenskom hydrometeorologickom ústave či Slovenskom vodohospodárskom podniku svojou manažérskou neschopnosťou, narušiť chod štátnych inštitúcií, ktoré možno považovať za súčasť kritickej infraštrukúry. Neviem či si to plne uvedomuje, ale ohrozuje tým zdravie, životy a majetky občanov„, upozorňuje Michal Kiča, enviroexpert strany. 

ŠGÚDŠ je kľúčová vedecká a odborná inštitúcia pod ministerstvom životného prostredia, ktorá ako jediná na Slovensku zabezpečuje už desiatky rokov štátnu geologickú službu. Zosuv v Monkovej doline, tento týždeň vyhlásená mimoriadna situácia v Brezne kvôli zosuvu svahu pri sídlisku, monitoring hradného brala na Strečne, výstavba jadrovej elektrárne, diaľnic alebo železníc, monitoring vážnych environmentálných záťaží ako sú Chemko Strážske, Predajná, Petrochema Dubová, vyhľadávanie lokalít hlbinného úložiska jadrového odpadu, veľké infraštruktúrne projekty, ochrana podzemných vôd, prieskum kritických nerastných surovín, seizmický prieskum – nič z toho sa nezaobíde bez štátnej geologickej služby.

Vedecká rada ministra v rozsiahlom stanovisku z 10. októbra, ktorým disponujeme, upozorňuje na niekoľko závažných následkov, ktoré môžu zásahy smerom dovnútra inštitúcie môžu zapríčiniť. 

Zhrnutie najzásadnejších z nich:

• pri redukcii odborných pracovníkov a rozbití riešiteľských tímov môže dôjsť k spomaleniu alebo úplnému zastaveniu riešenia geologických úloh, ktoré sú financované z prostriedkov EÚ, čoho dôsledkom môže byť ich prepadnutie;
• zánik poradných a vedeckých orgánov, akými sú aprobačná komisia, vedecká rada či vydavateľská rada môže ochromiť spracovanie štátnych mapových diel, hydrogeologických máp, či vzdelávanie špičkových odborníkov a výskumníkov, napr. doktorandov;
• hroziace zrušenie regionálnych geologických centier v Banskej Bystrici a Spišskej Novej Vsi, v prípade toho prvého dokonca bez akejkoľvek náhrady, môže viesť k značnej ekonomickej strate (ale nie na strane ústavu, ale v dôsledku paralýzy geologickej služby na strednom a severovýchodnom Slovensku), ako aj oslabeniu kapacít štátu zvládať mimoriadne situácie v týchto regiónoch;
• nekoncepčné oslabenie útvaru základnej geológie môže ohroziť prípravu podkladov v oblasti inžinierskej geológie, hydrogeológie, geoinformatiky, geochémie životného prostredia a riešenie environmentálnych záťaží – to by ohrozilo geologickú službu pre infraštruktúrne projekty štátneho významu, základné geologické mapovanie, mapovanie zosuvov územia, ochranu a mapovanie podzemných vôd, využívanie geotermálnej energie, monitorovanie radónového rizika či hodnotenia svahových deformácií;
• ohrozené sú aj pozície 14 zamestnancov s III. stupňom vysokoškolského vzdelania, ktorí sú členmi vedeckej rady SAV, Slovenskej geologickej rady či Národného geologického komitéru pri UNESCO – takúto činnosť na Slovensku nedokáže a nevykonáva žiadna organizácia;
• zánik alebo nevhodná reorganizácia špeciálnych laboratórií, a to pracoviska elektrónovej mikroanalýzy a optických metód a laboratória izotopovej geológie v Spišskej Novej Vsi – ide o špičkové vedecké pracoviská v rámci európskeho priestoru, spolupracujúce so zahraničnými univerzitami, mnohými štátnymi orgánmi, dokonca s colnou správou, poskytujúce služby v oblasti farmakológie či potravinárstva a pre slovenské univerzity – medzi ich najnovšie prístrojové vybavenie patrí mimoriadne drahý elektrónový mikroanalyzátor CAMECA, zakúpený z fondov EÚ, ktorého premiestňovanie by znamenalo obrovské finančné náklady a praktické zničenie (len v tomto jedinom prípade hovoríme o cca 1,5 mil. eur);
• zánikom odboru zahraničných vzťahov sa oslabí pozícia SR v prestížnom združení EuroGeoSurveys, kľúčového pre medzinárodnú spoluprácu na riešení úloh celoeurópskeho významu;
• hrozí zánik vydavateľskej a vedeckej činnosti ústavu, ktorý vydáva odborné periodiká Geologické práce, Správy a od roku 1969 Mineralia Slovaca, zaradený v medzinárodnej databáze SCOPUS. Ústavu, ktorý ročne publikuje 100 až 130 vedeckých a odborných prác, by hrozila aj strata oprávnenia ministra školstva na vykonávanie výskumu a vývoja.

„Taraba sa nemôže obhajovať ani konsolidáciou. Podľa mojich informácií sa zvažuje prepustenie aj cca 40 zamestnancov. Pritom je podstatná časť mzdových nákladov ústavu financovaná z prostriedkov EÚ. Ohrozenie plnohodnotnej činnosti môže mať na spoločnosť presne opačný efekt, k žiadnej úspore nedôjde a hospodárske škody prípadnú úsporu môžu ľahko presiahnuť. Naviac, môže sa ohroziť aj čerpanie približne 36 mil. eur. z európskych fondov,“ upozorňuje Kiča. 

Zaujímavý je aj fakt, že od nástupu Tomáša Tarabu sa vo vedení ŠGÚDŠ vystriedali už štyria riaditelia. Zamestnanci sa údajne sťažujú na absenciu informácií od vedenia. Taraba sa musí začať správať zodpovedne a okamžite rokovať so zamestnancami a Vedeckou radou. Štátna geologická služba je nevyhnutná pre náš každodenný život a udržateľný rozvoj, hospodársky rast, ochranu životného prostredia a bezpečnosť obyvateľov. Opäť hrozí štandardný scenár Tarabovho pôsobenia, rozvrat špičkovej inštitúcie a nenávratný odchod odborníkov, ktorých je na Slovensku ako šafránu.