Vyzývame envirorezort, aby zabránil dovozu zahraničného odpadu do chystanej megaspaľovne v Bratislave
Dnešné verejné prerokovanie zámeru spoločnosti Slovnaft vybudovať v Bratislave megaspaľovňu – Centrum energetického zhodnotenia odpadov – len prehĺbilo naše obavy z dovozu odpadov zo zahraničia, na ktoré sme poukázali už koncom minulého roka. Zástupcovia investora síce deklarovali, že nemajú záujem o dovoz odpadov zo zahraničia, avšak jasnú výzvu, aby sa toto obmedzenie stalo právne záväzným výsledkom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, odmietli. Demokrati preto túto požiadavku uplatnia v pripomienkach v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie a vyzývajú ministra Tarabu, aby naďalej neignoroval obavy Bratislavčanov a zabránil dovozu odpadov zo zahraničia.
„V areáli priemyselného podniku Slovnaft v Bratislave má vyrásť centrum energetického zhodnocovania odpadov. Navrhovaná kapacita je až 316 700 ton odpadu, vrátane nebezpečného. Nehovoriac o tom, že súčasné kapacity už vybudovaných alebo povoľovaných spaľovní dostatočne pokrývajú potreby zhodnocovania odpadu. Pýtame sa, na čo je potrebná ďalšia spaľovňa,“ otvára tému enviroexpert strany Demokrati Michal Kiča.
Znepokojenie verejnosti vyvoláva obava, že v spaľovni sa bude spaľovať odpad zo zahraničia. Preto sme priamo na dnešnom verejnom prerokovaní vyzvali investora, aby súhlasil s právnym obmedzením spaľovať iba odpad pochádzajúci z územia Slovenska. „Napriek tomu, že investor deklaruje plány pracovať iba so slovenským odpadom, takúto pripomienku odmietol. Zámer spaľovať iba slovenský odpad tak zostáva len prísľubom investora, ktorý môže kedykoľvek v budúcnosti zmeniť. Nebude mu v tom stáť žiadna právna prekážka. Neochota urobiť tento krok len umocňuje naše obavy, že v budúcnosti nie je spaľovanie zahraničného odpadu, najmä z Maďarska, vylúčené. Pripomienku, aby bolo spaľovanie zahraničného odpadu právne vylúčené, preto predkladáme v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a vyzývame ministerstvo životného prostredia, aby ju akceptovalo. Požadujeme, aby sa do záverečného povolenia spaľovne dostala jednoznačná právna podmienka, že spaľovňa nebude určená pre cudzí odpad,“ vyhlásil Michal Kiča.
Neprehľadnosti situácie nahráva aj nečinnosť ministra Tarabu. Najneskôr do konca roka 2023 mala byť na úrovni vlády spracovaná štúdia o potrebách energetického zhodnocovania nebezpečných odpadov na Slovensku. Táto úloha pre ministra Tarabu vyplýva z Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025. Ani po takmer roku a pol ju nesplnil. Neexistuje tak žiadny strategický a záväzný dokument, ktorý by určoval, či a koľko spaľovní potrebujeme. „Domnievame sa, že to ministrovi Tarabovi vyhovuje, pretože tak získava obrovský vplyv nad spaľovacím biznisom na Slovensku. To, či a kde vyrastie spaľovňa a či sa budú spaľovať aj zahraničné odpady, závisí len od jeho ľubovôle. A to je neakceptovateľné. Slovensku, osobitne Bratislave, hrozí, že sa stane dierou pre zahraničný odpad,“ uzavrel Michal Kiča.
