Rodičia a deti druhej kategórie podľa Druckera. Demokrati vyzývajú k spravodlivému normatívu na žiaka
Minister školstva Tomáš Drucker predložil do pripomienkového procesu návrh zákona, ktorý zásadne mení financovanie neverejných škôl, najmä tých, kde rodičia prispievajú školným. Ak bude zákon schválený, tieto školy môžu prísť až o 20 % normatívneho príspevku, čo výrazne ohrozuje ich finančnú stabilitu, dokonca môže spôsobiť ich zánik. Toto opatrenie by malo okamžitý dopad na viac ako 150 tisíc detí neštátnych škôl a ich rodičov.
Demokrati evidujú požiadavku zo strany stavovských organizácií verejne prediskutovať navrhované zmeny za účasti odborníkov. „Hlavný argument ministerstva, že ide o zrovnoprávnenie, je neakceptovateľný. Z konečného rozpočtu ministerstva školstva z roku 2023 je evidentné, že po prepočte na žiaka sú súkromné školy pre štát už dnes najlacnejšie a najefektívnejšie hospodárenie s financiami. Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že neštátne školy sú rovnako financované ako verejné, zdroje o financovaní škôl v skutočnosti ukazujú, že štát dlhodobo dáva na súkromné školy o osem až 15 percent menej ako na verejné, teda po zavedení 20-percentného krátenia to bude mínus 28 až 35 percent oproti verejným školách, ktoré má zase platiť rodič!“ tvrdí Asociácia súkromných škôl a školských zariadení.
Daňoví poplatníci sa nerozlišujú podľa toho, či majú deti v štátnych alebo neštátnych školách – ak je vzdelávanie službou štátu zakotvenou v Ústave SR, potom každé dieťa by malo mať nárok na svoj normatív. Napriek tomu Ministerstvo školstva navrhuje znížiť normatív na žiaka cirkevnej alebo súkromnej školy, takže robí z tohto dieťaťa občana druhej kategórie. Ak by prešla táto novela zákona, rodičia detí na neštátnych školách sa stávajú občania druhej kategórie, ktorí síce musia platiť dane, ale ich deti nedostavajú rovnaký normatív z ich zaplatených daní.
V strane Demokrati sme pripravení zúčastniť sa verejnej diskusie, aby sme spoločne našli riešenia v záujme detí a ich rodičov. Veríme, že súčasťou diskusie bude aj debata o výške verejných výdavkov na vzdelávanie, ktorá osciluje okolo 4% HDP. Kým v roku 1993 dávala Slovenská republika 5.2% HDP na vzdelávanie, dnes je to zhruba 4.2%, čo znamená, že v systéme chýba viac ako 1 mld. EUR. Pre porovnanie, úspešné krajiny OECD investujú 5,5 až 6 % HDP do vzdelávania, čím budujú základy pre prosperujúcu spoločnosť.
Pripomíname, že toto však nie je prvý pokus strany Hlas-SD o obmedzenie výberu. Už v roku 2024 musel minister práce Erik Tomáš stiahnuť z parlamentu návrh zákona, podľa ktorého mala obec rozhodovať o tom, do ktorého zariadenia sociálnych služieb bude odkázaná osoba umiestnená. Ak by si rodina vybrala iné, neverejné zariadenie, zostali by bez finančného príspevku od obce, hoci tieto sa majú spolupodieľať na financovaní sociálnych služieb za svojich obyvateľov ako u verejných, tak i neverejných poskytovateľov.
Sme presvedčení, že právo na dôstojnú starostlivosť musí zahŕňať aj právo slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby – takého, ktorému človek dôveruje, kde sú podmienky a prístup vhodné pre jeho konkrétnu situáciu. A štát a samospráva musia podporovať odkázaných rovnako, či už u verejného alebo neverejného poskytovateľa. Urobíme všetko preto, aby toto právo bolo zaručené aj v budúcnosti.
Neverejné školy aj sociálne zariadenia pritom často vznikli práve preto, že štát a samosprávy nevedeli alebo nedokázali zabezpečiť dostatočné kapacity a kvalitu služieb. Ak ich dnes vláda začne systematicky likvidovať, zostáva otázka: kam pôjdu všetci žiaci a odkázaní klienti?
Strana Demokrati vyzýva ministra Druckera na vypustenie vyššie zmienenej časti novely, tak aby rodičia a ich deti neboli v platbe normatívu diskriminovaní.
