Filip Kuffa klame o nutnosti masívnej ťažby na Muránskej planine

Demokrati dlhodobo upozorňovali, že Ministerstvo životného prostredia SR sa pokúsi zneužiť lykožrútovú kalamitu na Horehroní na ospravedlnenie zámeru masívnej ťažby v Národnom parku Muránska planina. Tieto obavy dnes potvrdil priamo Filip Kuffa. Plánovaná ťažba 400 000 kubíkov v priebehu dvoch rokov je bezprecedentným a devastačným zásahom do prírody Muránskej planiny.

„Minister Taraba a rovnako aj Filip Kuffa úplne ignorujú, že Muránska planina patrí medzi najcennejšie chránené územia. Rozsah ťažby najmenej 400 000 kubíkov dreva v priebehu dvoch rokov znamená, že ťažba sa vykoná excesívne, ako by sa jednalo o bežné hospodárske lesy, a to najmä holorubmi. Ťažba v takomto rozsahu je úplne zbytočná,” uvádza Michal Kiča, expert strany Demokrati na životné prostredie.

Spracovanie kalamity v národnom parku je všeobecne nevhodné. Prípustným by však bolo maximálne vyťažiť aktívne chrobačiare a odkôrňovanie. No v žiadnom prípade neťažiť odumreté a vyletené lykožrútové chrobačiare. Sú priestorom pre život pre množstvo organizmov, tienia a chránia pôdu. Takto spracovaná kalamita by znamenala ťažbu v omnoho menšom rozsahu no aj zisk z predaja dreva. Nesprávnosť plánovaného postupu už dávno preukázal príklad Národného parku Šumava.

Vysvetlenie môže byť jednoduché. Prednedávnom sme získali na základe infožiadosti informáciu o zámere Správy Národného parku Muránska planina zadať zákazku na spracovanie lykožrútovej kalamity bez riadnej súťaže, len priamym rokovacím konaním. Hodnota zákazky môže dosiahnuť až 15 mil. eur. Ak by išla mimo verejného obstarávania, zákazka by sa mohla predražiť a smerovať k spriazneným dodávateľom. Cena takto vyťaženého dreva môže dosiahnuť až 30 mil. eur. Vo veci sa sa už obrátili s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie.

„Obídenie riadnej súťaže môže viesť k nehospodárnemu nakladaniu s drevom a prihraniu tejto zákazky spriazneným subjektom. Zisk z dreva a za práce skončí u skupinky vyvolených a ľuďom v regiónoch zostane len zničená príroda,” hovorí Kiča a dodáva, že teraz už je zrejmé, čo Taraba myslel pod finančnou sebestačnosťou národných parkov. Odstrihol ich totiž od verejných prostriedkov s úmyslom vyvolať ich závislosť na ťažbe dreva.

Pripomíname, že od nástupu Tomáša Tarabu má národný park už štvrtého riaditeľa. Riaditeľ Sedlák napríklad uzavrel v rozpore s internými smernicami zmluvu na predaj dreva s prešovským subjektom v hodnote viac až 3 mil. eur, čím obišiel povinnosť prednostného predaja miestnym spracovateľom. Po našich upozorneniach zmluvu zrušili. „Obávame sa, že pokusy o netransparentný predaj dreva sa budú opakovať. Podľa našich informácií je za vysokou fluktuáciou riaditeľov aj ich neochota podieľať sa na očividne sporných zákazkách,” vysvetľuje Kiča.

Ťažba v národnom parku nás vystaví bezprostrednému riziku sankcií zo strany Európskej komisie, keďže v tejto veci Slovenská republika už v roku 2022 súdny spor prehrala.