Kto ochráni životné prostredie pred ministrom, ktorý ignoruje stanoviská odborníkov?
Vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu o vyrúbaní všetkých stromov napadnutých lykožrútom sú ďalšou ukážkou jeho nekompetentnosti. O potrebe bezzásahového režimu a rešpektovaní prirodzených procesov na časti územia panuje všeobecný vedecký konsenzus, ktorý ako jediný spochybňuje minister Taraba.
„Ak by sa mali realizovať výplody ministra Tarabu, Slovensko by bolo asi jedinou krajinou na svete, ktorá by nemala žiadne prísne chránené územie. O potrebe ponechania aspoň časti lesných ekosystémov na prirodzený vývoj panuje konsenzus tak medzi ochranármi ako aj lesníkmi,“ hovorí Michal Kiča, expert na životné prostredie a člen predsedníctva strany Demokrati. Dôležitosť bezzásahového režimu, ktorého súčasťou je ponechanie stromov napadnutých lykožrútom v prísne chránených územiach, uznávajú aj lesnícke autority, medzi nimi Národné lesnícke centrum, Ústav ekológie lesa SAV či Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene. Spor je len o rozsah najprísnejšie chránených území. „Tvrdenie ministra Tarabu, že všetky stromy „pôjdu dole”, poukazuje na hrubé medzery v jeho odbornosti a absenciu konzultácií o takýchto odborných otázkach s expertmi,“ dodáva Michal Kiča.
Na demagógii je založené aj Tarabovo tvrdenie, že posudzovanie náhodnej ťažby spôsobuje rozšírenie lykožrútovej kalamity. V skutočnosti predstavuje objem dreva, ktorého vyťaženie nebolo odsúhlasené orgánmi ochrany prírody, len zlomok z celkovej ťažby: Napríklad v roku 2021 bolo vyťažených celkovo 7 640 721 m3 dreva, z toho náhodná ťažba predstavovala 2 917 984 m3 dreva. Z nich prešlo procesom posúdenia náhodnej ťažby v chránených územiach orgánmi ochrany prírody 1 259 755 m3 dreva. Spracovanie kalamity nebolo odsúhlasené len pre 48 723 m3 dreva, t. j. pre 3,87 % nahlásenej náhodnej ťažby v chránených územiach. Vo zvyšku došlo k odstráneniu kalamity bez pripomienok alebo s podmienkami. V roku 2022 klesol tento podiel ešte viac, a to na 9 566 m3 neodsúhlasenej ťažby v chránených územiach, čo predstavuje 1,18 % nahlásených náhodných ťažieb. Preto je jeho tvrdenie úplne neopodstatnené. Opäť sa tak ukazuje, že Taraba dokáže svoje plány odôvodniť len ťažkou demagógiou.
„Jeho plány sú zničujúce pre ochranu prírody na Slovensku, ohrozia reformu národných parkov, ktorá je naviazaná na Plán obnovy a odolnosti SR a viedli by k ďalšej žalobe v kauze hlucháň pre nedostatočnú ochranu biotopov s následkom vysokých pokút. Idú aj proti záväzkom, ktoré si v Envirostratégii 2030 v roku 2019 prijala vláda P. Pellegriniho za účasti SNS, ale aj proti záväzkom vyplývajúcim z práva EÚ,“ dopĺňa Kiča.
„Ak by Tarabovi skutočne záležalo na znížení administratívnej náročnosti pre obhospodarovateľov lesov, podporil by ako poslanec NR SR novelu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o lesoch, ktorú pripravilo ešte naše vedenie a v Národnej rade SR bolo prerokúvaná v júli 2023,“ tvrdí Kiča. Tá zavádza mechanizmus tzv. paušálneho posúdenia náhodnej ťažby priamo pri schvaľovaní programu starostlivosti o les. Kalamita by sa tak dala spracovať bez dodatočných konaní. Tarabovi však ide len o zničenie našej prírody, nie o zmiernenie napätia medzi ochranou prírody a vlastníkmi lesov, preto novelu nepodporil a v šírení hystérie pokračuje. „Nepriateľmi ministra životného prostredia Tarabu nie sú len medvede, vlky, bobry či kormorány, najnovšie sú aj prísne chránené územia,“ uzatvára Kiča.
