Fico si chce zabetónovať vplyv v Súdnej rade. Najskôr vymenili ľudí, teraz menia Ústavu
Vláda Roberta Fica schválila návrh novely Ústavy SR, ktorý zásadne zasahuje aj do postavenia Súdnej rady SR. Demokrati upozorňujú, že nejde iba o technickú zmenu pravidiel. Vláda navrhuje zmeniť samotné ústavné vymedzenie Súdnej rady a zároveň obmedziť možnosť odvolávania jej členov. Deje sa tak po tom, čo súčasná politická moc využila platné pravidlá na personálne zmeny a obsadenie svojich miest v Súdnej rade. Demokrati preto vyzývajú opozičné strany, aby takto predloženú novelu v parlamente nepodporili.
„Najskôr si povymieňali ľudí a teraz za sebou chcú zamknúť dvere. Ficova vláda po nástupe vymenovala svojich troch členov Súdnej rady, parlamentná väčšina využila existujúce pravidlá pri personálnych zmenách a po nástupe do funkcie využil svoje právomoci aj prezident Peter Pellegrini. Keď sú personálne výmeny urobené, vláda zrazu prichádza s návrhom na zmenu Ústavy, ktorá má výrazne obmedziť možnosť odvolávania členov Súdnej rady. Takýto postup vyvoláva legitímnu otázku, či si súčasná moc nevytvára personálnu poistku aj na obdobie po ďalších parlamentných voľbách,“ uviedol podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.
Demokrati upozorňujú, že význam navrhovanej zmeny ďaleko presahuje otázku konkrétnych personálnych nominácií. Vláda navrhuje zmenu článku 141a Ústavy SR, teda samotného ústavného vymedzenia Súdnej rady. Doterajšia ústavná koncepcia Súdnej rady vychádza z jej osobitného postavenia ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity. Navrhovaná úprava má jej postavenie rozšíriť o úlohu zabezpečovať nezávislé postavenie súdnej moci vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci.
„Toto nie je slovíčkarenie ani kozmetická úprava Ústavy. Mení sa ústavné poslanie Súdnej rady. Ak jej Ústava výslovne zverí úlohu zabezpečovať nezávislé postavenie súdnej moci vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci, posilňuje sa jej ústavná pozícia. A zároveň sa otvára otázka, ako široko bude táto nová úloha v budúcnosti interpretovaná a aké dôsledky môže mať. O to citlivejšie je, kto v Súdnej rade sedí, kto ho tam nominoval a za akých podmienok môže byť odvolaný,“ upozornil Šeliga.
Podľa Demokratov je preto potrebné pozerať sa na obe zmeny spoločne. Na jednej strane vláda navrhuje posilniť ústavné postavenie Súdnej rady, na druhej strane chce meniť pravidlá odvolávania jej členov. A robí tak v čase, keď sú politicky kreované miesta v Súdnej rade takmer kompletne personálne obsadené na obdobie presahujúce najbližšie parlamentné voľby.
V Súdnej rade je deväť miest, ktoré obsadzujú politické orgány – troch členov vymenúva vláda, troch volí Národná rada SR a troch vymenúva prezident. V súčasnosti je obsadených osem z týchto deviatich miest. Všetkých osem dnes obsadených politicky kreovaných miest má pri riadnom plynutí päťročného funkčného obdobia mandát presahujúci parlamentné voľby v roku 2027. V niektorých prípadoch by bolo trvanie mandátu až do roku 2030- 2031
„Ak minister Susko tvrdí, že odvolávanie členov Súdnej rady bez jasne stanovených dôvodov je nesprávne, potom sa pýtame: prečo to súčasnej moci neprekážalo vtedy, keď existujúce pravidlá sama využívala? Prečo najskôr využili systém na personálne výmeny a až keď sú ich nominanti vo funkciách, prichádzajú s jeho zmenou? Pravidlá nemôžu fungovať spôsobom: kým nám vyhovujú, použijeme ich, a keď už máme svojich ľudí na miestach, zmeníme ich,“ uviedol Šeliga.
Podľa Demokratov musí vláda zároveň jednoznačne vysvetliť, ako sa nové pravidlá dotknú členov Súdnej rady, ktorí sú vo funkcii už dnes, a aké účinky bude mať novela na ich existujúce funkčné obdobia. „Nejde nám o to, aby každá nová vláda automaticky vyhadzovala členov Súdnej rady. Ide o férovosť pravidiel a dôveru v systém. Ústava nemôže byť nástrojom na to, aby jedna politická moc využila existujúce pravidlá na personálne zmeny a následne ich upravila tak, aby výsledok týchto zmien chránila aj pred svojimi nástupcami,“ doplnil Šeliga.
Podľa Demokratov nejde o abstraktnú právnickú debatu, ktorá sa týka iba sudcov, politikov či ústavných právnikov. Fungovanie nezávislého súdnictva a vymožiteľnosť práva majú konkrétny vplyv na ekonomiku a životnú úroveň ľudí. „Toto nie je iba právnické teoretizovanie. Nezávislá a dôveryhodná súdna moc má priamy vplyv na kvalitu života na Slovensku. Má vplyv na podnikateľské prostredie, vymožiteľnosť práva, rozhodovanie domácich podnikateľov aj na to, či zahraniční investori považujú Slovensko za bezpečnú a predvídateľnú krajinu pre svoje investície. Investor potrebuje vedieť, že ak vznikne spor, rozhodne nezávislý súd podľa zákona, a nie politický záujem. Ak oslabujeme dôveru v právny štát a nezávislosť justície, v konečnom dôsledku na to doplácame všetci – menším záujmom investorov, horšími pracovnými príležitosťami a nižšou kvalitou života,“ uviedol Michal Kiča.
Demokrati zároveň vyzývajú všetky opozičné strany a opozičných poslancov Národnej rady SR, aby novelu Ústavy v tejto podobe nepodporili a neposkytli Robertovi Ficovi hlasy potrebné na jej prijatie. „Na zmenu Ústavy potrebuje Robert Fico 90 hlasov. Vyzývame preto celú demokratickú opozíciu: nedajte mu ich. Ak chce vláda viesť poctivú odbornú diskusiu o posilnení nezávislosti Súdnej rady a súdnej moci, sme na takúto diskusiu pripravení. Ale nesmie sa to robiť spôsobom, pri ktorom vzniká vážne podozrenie, že súčasná moc najskôr využila existujúce pravidlá na personálne výmeny a teraz ich chce zmeniť tak, aby si výsledok týchto výmen poistila aj na obdobie po voľbách,“ vyhlásil Šeliga.