Vládna koalícia na návrh ministra Tarabu prihrala stovky miliónov eur privatizérom
Vládna koalícia na návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu dnešným schválením novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže dala privatizérom štedrý predvianočný darček – stovky miliónov eur. Zákonom sa totiž prenášajú náklady na ich sanáciu v omnoho väčšej miere ako doteraz na štát.
„Schválenie návrhu zákona znamená, že podnikateľom, spravidla právnym nástupcom privatizérov bývalých štátnych podnikov, ktoré predstavujú najväčšie environmentálne záťaže, vládna koalícia prihrala stovky miliónov eur. Doteraz totiž museli na sanáciu týchto záťaží vynaložiť prostriedky práve títo podnikatelia, alebo náklady dodatočne štátu refundovať. Predloženým návrhom zákona sa ruší inštitút refundácie a tá stáva nevymáhateľnou,” uviedol Michal Kiča, advokát, environmentálny expert a člen predsedníctva strany Demokrati.
Ako modelový príklad môže slúžiť areál bývalého Istrochemu. Náklady na sanáciu záťaže na jeho území sú približne 360 mil. eur. Vlastník pozemkov sanáciu odmieta vykonať. Ak by ju skôr či neskôr vykonal štát z verejných prostriedkov, podľa doterajšieho mechanizmu by mu vznikol nárok na náhradu nákladov, a to najviac v sume trhovej hodnoty pozemku. Pozemky Istrochemu sú z hľadiska developingu v Bratislave mimoriadne lukratívne. „Po dnešnom schválení zákona bude štát sanáciu financovať sám a právnemu nástupcovi privatizéra zostanú lukratívne pozemky, očistené od envirozáťaže a teda zhodnotené na úkor štátu, ktoré bude môcť následne predávať s obrovským ziskom. Po dnešku bude ochota developera financovať sanáciu záťaže nulová,” vysvetľuje Michal Kiča.
Ešte horším príkladom je Chemko Strážske. To malo záväzok vykonať sanáciu environmetálnej záťaže priamo v privatizačnej zmluve. Preto bolo privatizované aj s obrovskou zľavou. Rôznymi špekulatívnymi prevodmi sa nehnuteľnosti vytunelovali mimo podniku a ten padol do konkurzu. Ak by dnes štát financoval ďalšie stovky miliónov eur za sanáciu, vzniklo by na pozemku aspoň záložné právo za sanáciu na 20 rokov. Na návrh ministra Tarabu sa toto všetko zrušilo a všetky náklady bez refundácie bude musieť znášať len daňový poplatník.
Podnikateľské eldorádo v praxi: súkromný sektor berie zisk a štát znáša náklady v tomto prípade dvakrát, najskôr pri zľave v privatizácii a druhýkrát pri platení sanácie. Z návrhu ministra Tarabu musia mať radosť všetci špekulanti, ktorí by preniesli záväzky, na ktoré sa ich právni predchodcovia zaviazali v privatizačných zmluvách a dostali za to obrovské zľavy v privatizácii, na daňového poplatníka.
„Poslanci odignorovali aj kompromisné riešenie vo forme pozmeňujúceho návrhu, ktoré zachová mechanizmus refundácie len pre pozemky, ktoré boli predmetom privatizácie. Navrhovali sme im zachovať mechanizmus náhrady vynaložených nákladov na sanáciu zo strany vlastníka pozemku, avšak, oproti súčasnému stavu by sa jednalo len o tie pozemky, ktoré boli predmetom tzv. privatizácie,” dopĺňa Michal Kiča.
Šokujúce je, že parlament vyšiel v ústrety privatizérom expresne, bez medzirezortného pripomienkového konania. Vysvetlenie je nekonkrétne – vraj hrozia značné hospodárske škody. Ani to však neobstojí. Prípadné pohľadávky štátu budú splatné o 20 rokov, preto jeden mesiac naviac by z pohľadu Demokratov nepredstavoval problém. Vysvetlením môže byť, že vládna koalícia sa chcela vyhnúť rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý môže v týchto týždňoch vysloviť súlad mechanizmu povinnosti platenia náhrady štátu s ústavou. Po zmene zákona ústavný súd bude musieť konanie zastaviť.
Na Slovensku je približne 2000 pravdepodobných alebo potvrdených environmentálnych záťaží. Náklady na ich sanáciu dosiahnu minimálne 2 mld. eur. Z eurofondov (Operačný program Slovensko 2021 – 2027) môžeme na sanácie čerpať približne 240 mil. eur. Návrh vlády vychádza v ústrety lobistom a znamená omnoho menej prostriedkov na sanácie zaťaží, keďže aj Inštitút environmentálnej politiky odporúčal väčšie zapojenie súkromných zdrojov, bez ktorých to nepôjde.
