Program starostlivosti o Muránsku planinu – rúbanie a strieľanie v mene hlucháňa

Vláda dnes (20. november 2024) schválila Program starostlivosti o Národný park Muránska planina, ktorý umožňuje ťažbu dreva a strieľanie v národnom parku, alebo prehodnocovanie prísne chránených území, a to všetko pod zámienkou ochrany hlucháňa hôrneho a zlepšovania stavu biotopov. V budúcnosti bude nevyhnutné tento program starostlivosti zmeniť a dovtedy aktívne vstupovať do konaní o udelenie výnimiek a súhlasov na Muránskej planine.

Program starostlivosti o národný park je spolu so zonáciou kľúčovým dokumentom, ktorý ovplyvní vývoj prírody na jeho území na celé dekády. V mnohých oblastiach má dokonca prednosť pred obmedzeniami a pravidlami vyplývajúcimi zo zákona. Z tohto dokumentu môžeme vidieť, ako si Tomáš Taraba, Filip Kuffa a súčasná vláda predstavuje záchranu prírody Muránskej planiny. 

Program starostlivosti napr. pod opatrením „Obnova prirodzených lesných ekosystémov (zóna B) a zlepšenie stavu druhov a biotopov v území” umožňuje „jemné spôsoby obhospodarovania lesa vrátane približovania dreva a výchovy lesa”, teda ťažbu dreva. Pritom, podstatná časť B zóny národného parku je v zmysle schválenej zonácie vymedzená ako budúca A zóna, teda bezzásahové územie. „Limity pre túto ťažbu sú stanovené len veľmi všeobecne, nemusia vylučovať náhodné ťažby a spracovanie kalamity, čo môže predstavovať veľké riziko, že do bezzásahovej zóny sa dostane, ak vôbec, v budúcnosti les značne poznačený ťažbou. Najlepšie režim B zóny ilustruje “tvrdá” povinnosť ponechať na dožitie aspoň 20 stromov na hektár. Na hektári lesa sú pritom tisícky stromov, tak si vieme predstaviť, ako taká B zóna bude vyzerať, ako mesačná krajina,” uvádza Michal Kiča, člen predsedníctva strany a jej environmentálny expert. 

„Najnebezpečnejšie je ale opatrenie, že budúce bezzásahové územie vymedzené v zonácii sa bude prehodnocovať. Nariadenie vlády k zonácii z roku 2022 ráta s tým, že striktná ochrana sa rozšíri v rokoch 2031 a 2051. No k tomu v dôsledku “prehodnocovania” vôbec nemusí dôjsť. Skrátka, cenné lesy, ktorým bola schválená budúca striktná ochrana, zdegraduje napr. aj náhodná ťažba a o pár rokov vyhlási vláda, že už nie sú hodné prísnej ochrany a bezzásah sa nemusí rozširovať vôbec,” upozorňuje Michal Kiča.

Ďalšie opatrenie „Obhospodarovanie lesných ekosystémov podľa zásad trvalo udržateľného obhospodarovania lesov” v zóne C a D národného parku predstavuje v podstate bežný lesnícky manažment s komerčnou ťažbou dreva, výstavbou lesných ciest, možným poškodením pôdneho krytu po ťažbe a pod. Všetko javy, ktoré by sa na území národného parku nemali vyskytovať vôbec. 

Podľa programu starostlivosti bude naviac možné vydávať výnimky na výkon práva poľovníctva na území národného parku, potenciálne vrátane bezzásahových území, pokiaľ to bude „v záujme ochrany prírody a krajiny”. Pod takto široko formulovaným opatrením sa môže skrývať eliminácia predátorov hlucháňa hôrneho alebo eliminácia raticovej zveri, avšak nielen to. Vytvára sa tak priestor pre excesívny výkon práva poľovníctva nezlučitelný s cieľmi národného parku. 

„Vládou schválený program starostlivosti tak môže na konci skončiť ako program degradácie národného parku. Taraba s Kuffom a Huliakom zistili, že národné parky síce zrušiť nevedia, ale svoje ciele, teda ťažbu a streľbu v národných parkoch, si vedia presadiť nenápadnejšie, ak ich označia ako opatrenia potrebné na jeho záchranu. O to nebezpečnejšie je práve zneužitie silného nástroja, programu starostlivosti o národný park, ktorý mnohé obmedzenia vyplývajúce zo zákona „prebíja”. Ten dnes schválený prírode Muránskej planiny nepomôže, práve naopak, predstavuje sofistikovaný spôsob, ako si presadiť svoje záujmy na úkor prírody. Pod zámienkou obnovy biotopov a ochrany hlucháňa hôrneho. V budúcnosti bude preto nevyhnutné tento program starostlivosti zmeniť,” uzatvára Michal Kiča.